"Čo vlastne viem o svojom oteckovi?" pýta sa v úvode svojej knihy architekt Tomáš Valena (* 1950). Konkrétne spomienky naňho má len zo svojej útlej mladosti, potom už bol otecko prítomný len vo virtuálnej "mytickej" podobe v rozprávaniach mamičky a priateľov či na fotografiách. Otázky po živote, pôsobení a význame svojho otca, významnej osobnosti katolíckeho verejného života Františka Valeny (1913-1960), si autor začal klásť až v zrelých rokoch, keď už nežilo mnoho pamätníkov. Začal preto životný príbeh svojho otecka takmer až detektívne rekonštruovať, kamienok po kamienku skladal mozaiku jeho života. Ako autor priznáva, existovalo ešte niečo iné, čo ho nútilo vysporiadať sa s osudom jeho otca, ale čo to je, najprv len nejasne tušil. V priebehu písania sa začali vynárať obrysy podobností i protikladov medzi nimi, o ktorých predtým nepremýšľal. Uvedomil si, že to nebude len kniha o jeho otcovi, ale aj o ňom samom. Štruktúra textu je teda "dvojkoľajná", na jednej strane je to klasická historická štúdia - príbeh otecka, na druhej autorovej vlastnej reflexie tohto životného príbehu, akési "meranie síl s otcom".