Publikácia Chemička, moja láska vychádza v reedícii. Rozsahom útle dielko rozpráva o "drobných ľudičkách" a ich bytí medzi kaďami, kotlami a sudami plnými chemikálií. Chémiou čpiacim svetom vás prevedie kňaz - čerpajúci a dávajúci sa. Novo je kniha doplnená fotografiami a záverečným slovom historika Martina Jindry, ktorý s autorom spolupracoval aj napr. pri záznamoch jeho spomienok pre Pamäť národa. Václav Žďárský bol nielen kňaz, ale aj pesničkár, básnik, prozaik. Chcel študovať konzervatórium, ale pre "zlý kádrový profil" ho neprijali. Preto nastúpil na brigádu do Synthesie Semtín a brigáda sa nakoniec pretiahla na 22 rokov. V polovici 80. rokov, keď sa zaradil medzi „písavcov“ kresťansky orientovanej literárnej Skupiny XXVI, sa márne pokúšal prihlásiť na teologické štúdiá. Začal pôsobiť aspoň ako laický kazateľ Cirkvi československej husitskej. V tom istom čase sa zoznámil s významnou pardubickou rodinou Vokolkových, s jej členmi ho spájalo priateľstvo. Vďaka pádu komunizmu mohol byť v júli 1990 vysvätený na diakona av roku 2003 na kňaza. Ako duchovný CČSH, s ktorou nechcel ako farársky synček mať v 15 rokoch nič spoločné, postupne slúžil v niekoľkých zboroch. Napísal nemálo básnických zbierok a novelu plnú viery v človeka a nádeje Chemička, moja láska.