Kniha Človek a strach vychádza v edícii Andrias, ktorej cieľom je prinášať aktuálne výsledky antropologického výskumu na pracoviskách Fakulty humanitných štúdií Univerzity Karlovej. Nepriamo nadväzuje na prvú publikáciu edičného radu Evolvendi anthropologicae, kde sa diskutoval koncept vývoja v súčasných antropologických disciplínach. Publikácia Človek a strach sa však skôr než na poňatie ďalšej vybranej témy – strachu vo vedeckých odboroch – zameriava na strach ako fenomén ľudskej skúsenosti, ktorý metodologicky uchopujeme rôznymi spôsobmi, hoci ho zakúšame všetci rovnako. Strach je podstatnou emóciou zakúšenou všetkými jedincami živočíšnych druhov schopných prežívania. Človek však prežíva strach v rôznych odtieňoch – pozná bázeň z budúcnosti, bojí sa predstáv alebo pociťuje obavu z druhých aj zo seba samého. Človek môže svoju skúsenosť taktiež reflektovať a popisovať. Robí táto možnosť ľudský strach niečím výnimočným a existuje tak niečo také ako rýdzo ľudský strach? A ako vôbec môžeme strach definovať a skúmať? Teoretickú odpoveď na otázku "Čo je strach?" môže poskytnúť predovšetkým štúdium jeho prejavov. Autori predkladanej monografia k strachu pristupovali ako k súčasti ľudskej skúsenosti: na jednej strane ako k príčine, ktorá skúsenosť nejako formuje, na druhej strane ako k následku, respektíve prejavu v skúsenosti obsiahnutom av skúsenosti tiež vznikajúcom. Strach sa prejavil ako zaujímavá pohraničná téma, ktorej výskum ukazuje človeka ako súčasť živočíšnej ríše a zároveň ako bytosť presahujúcu rámec svojej biologickej konštitúcie.