Výbor z básnickej tvorby Lýdie Romanskej predstavuje verše z väčšiny autorkiných zbierok, ktorých napísala na dve desiatky, a síce od titulu Pol hodiny po láske (1982) k zatiaľ poslednej knižke s názvom Spovedať sa z poézie (2023).

Ako básniarka sa etablovala s darom rozvinutej, osobitne poňatej metaforiky, intímnej ženskej tematiky vsadzovanej do životného a prírodného cyklu. Svoje životné peripetie a mnohokrát veľmi ťažké situácie dokáže pretaviť v konfesii ľudskosti, lásky a oslavy života. Istotu jej poskytuje priestor domova miniaturizovaný do detailov všedných vecí jej bytu (Káva pre H., 2018) projektovaného však aj do priestoru regiónu, známych miest zrastených so spomienkami a opradených jazykom a príbehmi predkov (Polčas, 1989). Táto zakotvenosť však nie je zväzujúca, skôr inšpirujúca k expanzii do najvšeobecnejšie pojatého priestoru intenzívnej ľudskej vnímavosti, citu a pokory (Deň latimerie, 2002). Je ctiteľkou čistej poézie podľa Henriho Bremonda, ku ktorému sa prihlásila v rokoch 2016-2018 tromi zbierkami veršov. Posunula sa od všeobjímajúceho stvárnenia známeho sveta k novým skutočnostiam v priestore slobodnej imaginácie.