Podľa dejepisca Herodota žil v Malej Ázii v 6. storočí pred Kristom otrok Aisopos čiže Ezop. Bol vraj hrbatý, znetvorený a koktavý, ale hlavu mal bystrejší a myslenie prenikavejšie ako ľudia urastení a zdraví. Vedel pobaviť poslucháčov zvieracími bájkami a vtipnými príbehmi, ale zďaleka nie všetci jeho súčasníci boli jeho obdivovatelia. Traduje sa, že bol v Delfách popravený za údajné rúhanie bohom. Ezopovi bola pripisovaná väčšina starovekých bájok, zapísané však boli až po troch storočiach od jeho smrti. Mnohokrát boli prerozprávané prózou aj vo veršoch a nájde sa len málo tých, čo by nevedeli, kto bol Ezop.
Ale či už sa ten múdry muž volal Ezop, alebo inak, či už žil v 6. storočí pred Kristom, alebo inokedy, či už bol thráckeho pôvodu, alebo iného, hlavné je, že jeho bájky dodnes nezostarli. Svet sa za tú dobu zmenil od základu, ľudia lietajú do vesmíru a dorozumievajú sa cez celú zemeguli, ale ovládajú ich tie isté radosti, vášne a zlozvyky ako Ezopovy súčasníkov. Preto im tak dobre rozumieme – dospelí aj deti. Vziať do rúk prerozprávanie Ezopových bájok od Jiřího Žáčka a čítať si s deťmi múdre a vtipné príbehy, prezerať si ilustrácie Adolfa Borna a rozprávať sa o živote, to môže byť chvíľa, ktorá sa nám zapíše do pamäte.