Rodinný príbeh. Tak jednoducho a nevinne znie podtitul knihy, v ktorej Monika Sznajdermanová rozpráva o osudoch svojich blízkych. V skutočnosti hovorí o dvoch rodinách, židovskej a poľskej, o rodine otcovej a matkinej, a vôbec to nie je príbeh jednoduchý ani nevinný. Sú v ňom dve rozprávania, ktoré súbežne plynú, nestretávajú sa, ani sa nepretínajú. A môžeme mať dojem, že tu nie je nič, čo by ich spájalo, keby sme pominuli skutočnosť, že ľudia, o ktorých je tu reč, mali nad sebou to isté nebo a dýchali ten istý vzduch. Monika Sznajdermanová predstavuje dva rôzne do seba uzavreté svety, ktoré toho navzájom o sebe veľmi nevedia, a ešte menej by chceli mať čo do činenia. Na jednej strane je to židovská Radom, rodinné mesto Grunbergov, Blatov, Flamenbaumov, Sznajdermanov a Hubermanov, ktorých krv plynie v Moničiných žilách, „obyčajných ľudí bez dejín“, ako o nich sama hovorí. Potom je to židovská Varšava, kam sa presťahuje starý otec. To, že Izaak Sznajderman, ktorého doma nazývali Icykom, opúšťa rodnú Radomi, aby vo Varšave študoval medicínu, znamená jednoznačný rozchod s rodinou a tradičným židovským prostredím. Od tejto chvíle sa lekár Sznajderman bude volať Ignacy. Na druhej strane je tu poľská časť rodiny (matkini príbuzní) – šľachta, majitelia vidieckych statkov, podnikatelia, inteligencia – a všetko, čo sa s tým vtedy v Poľsku spájalo: veľkostatkársky život, varšavská honorácia, niekedy zapálený, exaltovaný patriotizmus často v spojení s agresívnym antisemitizmom. Dejiny rodiny a súčasne dejiny 20. storočia, „storočia krajností“, ako ich nazýva britský historik Eric Hobsbawm. Storočia, na ktoré dva veľké totalitné režimy vrhli svoj tieň a takmer uvrhli Európu do priepasti. Rovnako ako stalinizmus, tak aj nacizmus zanechali po sebe v Poľsku krvavé stopy, a práve národný socializmus sa tu tak kruto rozbesnil ako nikde inde. Predovšetkým to zakúsili Židia. Taktiež väčšina členov autorkinej židovskej rodiny padla za obeť vyhladenia. Jej otec ako jeden z mála sa stačil zachrániť, zatiaľ čo všetci príbuzní z poľskej rodiny prežili. Rovnako táto katastrofa rozdeľuje oba tieto svety. Hračky osudu sú knihou o pamäti. Alebo vlastne o dvoch spomienkach, ktoré sa nikde nestretávajú. A o osudoch, ktoré idú po stáročia paralelne, nikdy spolu, osudoch dvoch autorkiných rodín – poľskej a židovskej Rozprávanie o jej židovskej a poľskej rodine je literárnym dielom a súčasne významným historickým dokumentom. Je to ako kvapka, v ktorej môžeme uvidieť celé more. Monike Sznajdermanovej sa podarilo na malom, úzkom výreze rodinnej udalosti ukázať tragické dejiny Poľska 20. storočia, jeho temné a ponuré karty, ale aj veľa veselých chvíľ.