Kniha otvára nový pohľad na skúmanie vzťahu ľudí k dejinám a ich predstáv o minulosti. Historické vedomie je tu sociologickou perspektívou prezentované nielen ako látka pre teoretické uvažovanie, ale predovšetkým pre empirický výskum.
Kľúčovou líniou knihy je, že historické vedomie nie je invariantnou entitou, ale má samo historicky premenlivý charakter a je odrazom všeobecných spoločensko-politických pomerov. Autori ukazujú, že súčasťou historického vedomia sú aj u neodbornej verejnosti určité predstavy o väzbách medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou a tiež o povahe a priebehu dejinného procesu i síl, ktoré ho ovplyvňujú; poukazujú na to, ako charakter historického vedomia súvisí so záujmami a znalosťami, ktorými ľudia vo vzťahu k histórii disponujú, a analyzujú aj vzťah historického vedomia k dejinám vlastného národa a krajiny.
Predkladané poznatky boli získané pomocou výskumných nástrojov sociálnych vied, tie boli však aplikované na z veľkej časti novú a neprebádanú látku. V mnohých rovinách preto tím bádateľov nastoľuje témy a formuluje otázky, ktoré sa pri úvahách o historickom vedomí predtým neobjavovali.