Kniha obsahuje texty o sociálnej teórii a historickej sociológii, napísané od konca 80. rokov do roku 2005. Týkajú sa troch tematických okruhov. V dvoch textoch sa autor zaoberá otázkami sociologickej teórie a ukazuje, že zanedbané alebo málo známe prístupy k hlavným problémom – v daných prípadoch koncepcie rokovaní v neomarxistickej filozofii praxe a úvahy o moci v diele Eliasa Canettiho – môžu mať veľký význam pre reorientáciu teoretických diskusií. Pre oba tieto nevyužité zdroje platí, že ponúkajú korektívy k hlboko zakoreneným redukcionistickým tendenciám sociologického myslenia.
Najobšírnejšie, v štyroch statách, sa rozoberá problematika modernity a modernizačných procesov. Celkový rámec pre túto diskusiu tvorí koncepcia "rôznorodých modernít" (multiple modernities), a ako autor zdôrazňuje, jedná sa o historicky situované procesy rozrôznenia. Bez spoločného menovateľa, zloženého z vnútorne rozporných, variabilných a voľne prepojených základných štruktúr, by sa nedalo o modernite hovoriť; konkrétne sociálne a kultúrne konfigurácie moderného sveta (autor pojednáva o Japonsku a komunistickej alternatíve modernizácie) sú však podmienené historickým pozadím a okolím.
Tretí tematický blok tvoria dva texty venované otázkam porovnávacej civilizačnej analýzy. Toto odvetvie súčasnej historickej sociológie sa vyvinulo v úzkom kontakte s novými historickými interpretáciami "axiálneho veku" alebo "osovej doby", tzn. obdobie radikálnych náboženských a intelektuálnych inovácií, ktoré sa odohrali v hlavných eurázijských kultúrnych centrách v poslednom tisícročí pred nl Teoretické argumenty formulované v tomto kontexte sa potom stali východiskom pre širšie poňatie vzťahov medzi kultúrnymi vzorcami, sociálnymi štruktúrami a sociálnou zmenou.