Kniha ponúka úplne nový pohľad ako na dynamický vzťah marxizmu a mocenskej politiky, tak na celkový politický a intelektuálny vývoj v stredoeurópskych komunistických diktatúrach po Stalinovej smrti. Analyzuje počiatky tzv. marxistického revizionizmu, ktorý sa v tomto období formoval do špecifického politického jazyka štiepiaceho zdanlivo monolitnú ideologickú štruktúru partajnej moci a ktorý bol základnou myšlienkovou oporou reformných hnutí rokov 1956 v Maďarsku a Poľsku a 1968 v Československu. Časový odstup, dôraz na obdobie druhej polovice 50. rokov, ktoré bolo doposiaľ v historickej literatúre skôr zanedbávané, a komparatívna perspektíva porovnávajúca vývoj politicko-ideologického diskurzu v niekoľkých krajinách vtedajšieho východného bloku, sú poprednými kladmi tejto štúdie. Práve ony totiž autorovi umožnili prekonať množstvo pretrvávajúcich myšlienkových stereotypov pochádzajúcich z osobnej emocionálnej a politickej angažovanosti svedkov a aktívnych účastníkov vtedajších udalostí či nereflektovaných historicko-sociálnych kódov českej, poľskej či maďarskej národnej kultúry.