Úvod – „my sme smrteľní, národ je večný“ Heslo obrodencov vyjadruje ich vieru a odhodlanie, dnes však sa zdá zbytočné, pretože podľa názoru dnešných nihilistov, je národ konštrukt intelektuálov, ktorí keď chcú, svoj výtvor zrušia mávnutím ruky. Že sa stala chyba, je viac ako zreteľné, že buď bude existovať emotívny vzťah znamenajúci lásku k svojim prirodzeným spoločenstvám vrátane vlasti a od toho sa odvíjajúci nezištný angažmán pre nich (pre rodinu, obec, vlasť), alebo budeme stále zabredávat do ďalšej a ďalšej anómia chaoticky mysliacich jedincov, stratíme predstavu skutočného mravného poriadku az nihilizmu nám nepomôže ani ďalší a ďalší konzum, hromadenie odpadov, ničenie planéty, pôžitok stíhajúci pôžitok, ale tiež ani neuveriteľné množstvo nesúrodých právnych predpisov bez jednotiaceho morálneho základu. Národ a národný štát sú prirodzene rastúce útvary z pôvodných rodov a kmeňov. Postupne vznikom školstva a rozvojom miest sa presunula identita z týchto malých spoločenstiev na veľkú spoločnosť, ktorá začala byť chápaná ako národ reprezentovaný svojím jazykom, kultúrou, spoločnou históriou a ekonomikou štátu. Historicky zaužívaný štátny útvar so svojimi základnými normami života a domovinou danou územne mal rozhodujúci vplyv na utváranie identity. Stredoveký český štátny útvar, začínajúci Veľkou Moravou a pokračujúcou přemyslovskou tradíciou, sa stal základom českej národnej identity, vieme, že nebolo možné takto pojatú identitu zrušiť žiadnym ďalším nadriadeným štátnym útvarom, je len možné uvoľniť nejakú vrchnú vrstvu identity napríklad ku kráľovi, cisárovi a pod. My tu v tejto knihe budeme sledovať vzor Masarykovho vlastenectva humanistického, ktoré nie je etnické, ale vzťahujúce sa ku kultúrnym aspektom. Toto vlastenectvo nie je šovinizmus, nesleduje expanziu, podrobenie iných. Prijíma podnety zvonku a kultúrne sa mení, ale základ si zachováva. Masaryk povedal, že všetko veľké je svetové, ale aby bolo svetové, z národnej pôdy vyrastá.