Štvrtý zväzok Zobraných spisov Karola Kosíka zahŕňa články, eseje, rozhovory a kratšie príležitostné texty pochádzajúce z rokov 1955 až 1969. V prvej časti sú zhromaždené stati, prostredníctvom ktorých Kosík vstupoval do polemík o marxizme, o aplikácii marxistickej metódy aj o negatívnych javoch socializmu. Predstiera tu svoju koncepciu dialektiky vychádzajúcu z Hegela a Lukácsa a načrtáva obrysy vlastnej verzie marxistickej teórie, ktorá je v jeho poňatí spoločenskou kritikou. Druhú časť tvoria články, v ktorých Kosík dialektiku aplikuje na konkrétne fenomény umenia a kultúry. V analýze literárnych diel (Hemingwaya, Kafky či Haška) rozvíja úvahy o spoločenskej úlohe kultúry, politike, humanizmu a pod. Predkladaný zväzok predstavuje Karola Kosíka ako verejného intelektuála, ktorý sa vyjadroval k aktuálnym témam svojej doby aj k nadčasovým otázkam ľudskej existencie.