Svoju prvú báseň zverejnila ako trinásťročná. Jej básnický talent je nielen úplne nesporný, ale aj nevídaný. Nie je bežné, aby niekto taký mladý dokázal sformulovať presvedčivú lyrickú výpoveď, ktorá je hlboko osobná, intímna a autentická - a zároveň nechýba presah smerom k zovšeobecneniu existenciálnej ľudskej skúsenosti.
Autorčino lyrické ja túži a miluje, trápi sa a raduje. Snaží sa dotknúť sveta, ktorý je v každom z nás: sveta subjektívneho, naplneného vlastnými symbolmi, inotajmi a metaforami. Prostredníctvom jej veršov sa stávame kolektívnym organizmom, mraveniskom, rozkvitnutou lúkou, jedným jediným dychom… Básniřka nemá potrebu exkluzívnych tém – aj celkom obyčajný deň je zázračný a bohato stačí na napísanie pôsobivého textu. Jej najväčšou silou je totiž básnický jazyk: premyslený, svieži, presný, suverénne a hravo striedajúci viazaný a voľný verš.
Markéta Mikulášková je nepochybne na začiatku výraznej básnickej dráhy.