Kristina Pisánska (1364-1430), ktorá sa vďaka svojmu otcovi lekárovi pohybovala niekoľko rokov na parížskom francúzskom kráľovskom dvore, patrí k prvým ženským intelektuálkam, ktoré vo svojich literárnych textoch reflektovali problematiku života žien v dominantnom mužskom svete stredoveku. Vznik diela bol podmienený úplne konkrétnym historickým kontextom: začiatkom 15. storočia sa na dvore Karola VI. vášnivo diskutovalo o tom, či je Román o ruži voči ženám spravodlivý. Do výmeny názorov sa okrem Kristiny Pisánskej zapojili tak význačné teologické a právnické osobnosti svojej doby ako Jean Gerson alebo Jean de Montreuil. V reakcii na túto distribúciu Kristina svoje dielo koncipovala do dvoch odlišných rovín: jedna zaznamenáva základné aspekty dobového misogynného diskurzu a predkladá protiargumenty; druhá, podstatne obsiahlejšia, uvádza po vzore Boccacciovho spisu O slávnych ženách medailóny exemplárnych žien, ktorých úspechy majú doložiť, že ženy sú schopné vyniknúť vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti práve tak ako muži. Kniha o meste dám (Le Livre de la Cité des Dames) je významný spis, ktorý nielen odráža stredovekú tradíciu diskusií o ženských schopnostiach a cnostiach, ale súčasne začína už renesančný rozkvet podobne zameraných textov. Preklad je doplnený vysvetlivkami, komentárom a úvodnou štúdiou.

Vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky.
Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.