V románe sa zrkadlí vo vedomí av podvedomí hlavnej postavy, zatiaľ čo jej syn, mladý, nádejný klavirista, jej hrá Ravelov koncert, ktorý je obžalobou násilia a vojny. Naštudoval ho len pre ňu, ale ona sa nemôže sústrediť, pretože žije v minulosti, nerozlučne spojená so svojou prvou a jedinou láskou, ktorú stratila v Prahe pri sovietskej okupácii. Odvtedy sa nechá len vláčiť okolnosťami. Do Zürichu, do Neapola, do Lugana. Vzhľadom na tragicku príbehu sa autorka snažila držať svoj šibeničný humor trochu na uzde, ale výsledok je napriek tomu tragikomický ako celá naša civilizácia.