Prvé železo získaval človek z meteoritov, a preto mu prisudzoval ten istý posvätný charakter ako nebesiam, odkiaľ pochádzalo. Rovnako pozeral aj na tých, ktorí so železom as kovmi vôbec pracovali - na baníkov, hutníkov a kováčov. Kniha Kováči a alchymisti nie je históriou alchýmie. Autor v nej iba sleduje vývoj niektorých prastarých mýtov, rituálov a symbolov, ktoré začali byť spájané so spomínanými remeslami a neskôr aj s alchymistami. Zhŕňa tu poznatky publikované v jeho starších, rumunsky písaných prácach, ale rozširuje ich o poznatky novšie a približuje ich mysleniu povojnovej Európy. Na pozadí dávnych mýtov a symbolov vyvstáva príbeh prastarého sna o tom, že človek ovládne prírodu (alebo tiež Prírodu, chápanú ako hierofániu), v jej diele bude pokračovať lepšie a rýchlejšie a sám zaujme miesto Času. Ako podotýka Eliade, tento sen sa uskutočnil len nedávno - za cenu toho, že príroda i práca stratili svoj posvätný charakter a človek sa ocitol v "odcudzenom svete". Odveký sen sa tak stal pascou, z ktorej bude ťažké nájsť východisko.