Výbor z poézie Jany Štroblovej obsahuje básne s duchovným presahom, ktorý v nich bol nenápadne prítomný takmer od samých počiatkov. Spirituálna téma naplno vstúpila do jej tvorby v zbierke Krajina na nohe mora, odkiaľ pozýva do sveta, kde pretrvávajú hodnoty, aké mnohí pokladajú za pochabých: viera, nádej a láska. Stačí však malý posun – krajina sa „len trochu pootočí a už do nej nevedie cesta“. Namiesto plachého zaklínadla sa tu zabýva zloba, závisť a zášť. Avšak cez prírodu s jej zázrakmi básniřka vyciťuje (možno by sa dalo povedať priamo vetrie) rozličné nebezpečenstvá jej zániku. K svojim témam sa vracia aj v nasledujúcich básnických zbierkach – ako by tu tiež nevedomky pátrala v pamäti predkov a pritom prehlbovala svoje stopy.