Dejiny každého národa majú svoje vlastné mýty aj pevne ustálené dejinné tradície, ktoré sa po čase stávajú dôležitou súčasťou jeho kultúrneho dedičstva a neskôr bývajú buď ďalšími generáciami rozvíjané, alebo sa k nim ľudia sami neustále vracajú. To ale môže s odstupom doby viesť dokonca až k vytváraniu podozrivých mýtov a legiend, v ktorých sa historická realita mieša s akousi podivnou mysterióznou nadstavbou, opradenou aj mnohostrannosťou názorov a výkladov. Vzniká potom tiež množstvo poloprávd i omylov, za ktorými sa dejinná pravda ukryje tak, že je už neľahké ju vysledovať a oddeliť takpovediac zrno od pliev. Výsledkom takto utváraných národných tradícií, majúcich svoj pôvod v dávnej legendistike a historizujúcej „mytológii“ národa, býva obraz zašlých vekov, ktorý už oveľa viac zodpovedá našim mnohým romantickým predstavám o historickej pravde, než o pravde samotnej.