Publikácie sa venuje jednému z najaktívnejších demokraticky orientovaných novinárov a najbližších spolupracovníkov Edvarda Beneša. Hubert Ripka v tridsiatych rokoch upozorňoval na hrozbu nemeckého pangermanizmu a bol odporcom mníchovskej kapitulácie. Od apríla 1939 pôsobil ako protiváha Štefana Osuského v Paríži, vo Veľkej Británii sa stal štátnym ministrom v československom exilovom ministerstve zahraničných vecí. Vrcholom kariéry bola povojnová pozícia ministra zahraničného obchodu, ktoré sa snažil využiť na spoluformovanie zahraničnopolitickej orientácie. Považoval sa za iniciátora februárovej demisie v roku 1948. Po úteku z krajiny sa zapojil do aktivít RSČ, hoci kritizoval jej stranícke usporiadanie. Európsky integračný proces chápal ako cestu k oslobodeniu stredoeurópskych národov. V Spojených štátoch amerických bol vyšetrovaný kvôli obavám z komunistickej infiltrácie, po návrate zo zámoria na starý kontinent bol považovaný za najdôležitejšieho reprezentanta celej strednej Európy.