Kde vlastne začína Orient? Ako sa menili české obavy z islamu alebo zo "žltého nebezpečenstva"? Ako asi reagovali naši predkovia, keď prvýkrát uvideli bonsaje, brušné tanečnice alebo tancujúce dervíše? Kto boli prví skutoční indiáni a černosi, ktorí žili v Čechách? Je Praha naozaj mestom zbožných žien či dokonca „svoľných a nespútaných vášniviek“? Kedy sa dostanú česko-vietnamskí spisovatelia do školských čítaniek? A budeme niekedy mať prezidenta rómskeho či vietnamského pôvodu? Na tieto a ďalšie otázky sa snaží odpovedať táto kniha. V prvej časti skúma, ako sa českí cestovatelia hlavne v devätnástom a na začiatku dvadsiateho storočia vydávali do "Orientu", ako ho vnímali a interpretovali. A tiež, aký obraz „exotických miest“ si dopredu vykonštruovali a ako neskôr táto predstava obstála pri konfrontácii s realitou. Druhá časť publikácie líči, ako "exotično" postupne prenikalo k nám, takže sa javy, o ktorých existencii mnohí obyvatelia Čiech pred sto päťdesiatimi rokmi často mali len malé tušenie, aj u nás stávajú každodennou a takmer všednou realitou.