Dielo vydané roku 1923 predstavuje jednu z raných prác presláveného právneho a politického filozofa Carla Schmitta. Nemecký mysliteľ sa v tomto po štylistickej a literárnej stránke brilantnom texte, v ktorom prostredníctvom rozmanitých alúzií dokladá šírku svojho rozhľadu, zameriava na špecifickú povahu racionality spojenej s katolíckou cirkvou, ktorú stavia do kontrapozície voči mysleniu ekonomicko-technického veku. Význačnosť ratio stojaceho v pozadí moci či lepšie autority katolíckej cirkvi nachádza predovšetkým v schopnosti byť jednotou protikladov (complexio oppositorum) a reprezentovať či sprítomňovať duchovnú ideu, resp. osobu. Schmitt v texte okrem iného upozorňuje aj na dôležitú distinkciu medzi reprezentáciou a obyčajným zastúpením a podáva poučenie o tomto dôležitom koncepte politickej filozofie a politickej teórie. Ekonomické myslenie nie je práve reprezentácia schopné, pretože za ním nestojí žiadna idea či entita k reprezentovaniu, takže nie je schopné ani politiky v pregnantnom zmysle. Ide preto ruka v ruke s depolitizáciou verejného. Logickou konsekvenciou jeho dnes stále aktuálnej kritiky ekonomicko-technického myslenia je potom jeho vymedzenie sa voči socializmu i kapitalizmu, ktoré sa vo svojom jadre zakladajú na tej istej myšlienkovej báze. Ako konštatuje sám Schmitt: "Veľký podnikateľ nemá iný ideál ako Lenin, totiž ‚elektrifikovanú krajinu'. Obaja sa vlastne sporia iba o správnu metódu elektrifikácie." Jeho polemickému tónu však okrem mnohých ďalších neunikajú ani anarchizmus či téza Maxa Webera.