V druhej polovici 40. rokov minulého storočia prešla americká zahraničná politika dramatickou premenou. Pod vplyvom akcelerujúceho konfliktu studenej vojny opustila svoje viac ako storočné základy, izolacionizmus a Monroevú doktrínu, a pristúpila na novú úlohu vo svetovej politike. Uzavrela tak proces začatý na prelome storočia a spätý s menom Theodora Roosevelta. Spojené štáty v prvých povojnových rokoch spojili svoju bezpečnosť a prosperitu s východným brehom severného Atlantiku; Západná Európa, vzmáhajúca sa z kataklyzmy 2. svetovej vojny, mala v nasledujúcich desaťročiach zohrať úlohu kľúčového spojenca USA. Táto kniha pojednáva o kľúčovom období rokov 1945 – 1947, kedy administratíva Spojených štátov začínala chápať nebezpečenstvo hroziace slobodnému svetu od vojnového spojenca, stalinského ZSSR. Pokúša sa ukázať rozhodovanie o hospodárskej pomoci Európe ako krok vynútený jednak sovietskou politikou, jednak domácimi ekonomickými problémami.