Trojica egodokumentov zachytáva osudy troch generácií jednej rodiny. V prvej časti spomína Adolf Ornstein na život svojej rodiny na Vysočine v druhej polovici 19. storočia. Text vznikol len niekoľko rokov pred jeho deportáciou do Terezína, kde zahynul. Spomienky storočnej historičky Vilmy Abeles Iggersovej v druhej časti knihy zachytávajú jej detstvo a dospievanie v Horšovskom Týne, odkiaľ v roku 1938 celá rodina odišla do kanadského exilu. Tretia časť obsahuje jedinečnú korešpondenciu jej otca Karla Abelesa z rokov 1946-1952, ktorý si dopisoval s bývalými nemeckými susedmi, po vojne vyhnanými do Bavorska. V knihe je pretlačených viac ako päťdesiat fotografií z rodinného archívu a ďalšie dokumenty. Je unikátnym dokladom česko-nemecko-židovského spolužitia na českom vidieku aj silným svedectvom o strate a nachádzaní domova.