Britský filozof Bernard Williams (1929-2003) je na poli morálnej filozofie známy predovšetkým ako skeptik. V súlade s tým je jeho prínos nezriedka vnímaný ako deštruktívny pre etiku, prinajmenšom v zmysle teoretickej disciplíny. Táto monografia si kladie za cieľ ukázať, že hoci mnohé jeho stanoviská skutočne vyjadrujú pochybnosti o úlohe rozumu v kontexte nášho konania, jeho pohnútkou nie je možnosť etiky poprieť. Williamsovi ide skôr o predstavenie medzí rozumu v praktickom kontexte. Usiluje sa o také poňatie etiky, ktoré rešpektuje podmienky ľudskej existencie, najmä určenosť ľudského života náhodnosťou a neistotou. Úlohou tejto etiky primárne nie je stanoviť všeobecný význam správneho a zlého, a vo svetle toho hodnotiť naše jednotlivé skutky, ale prispieť k utváraniu života hodného žitia – etického života. Etika vo Williamsovom poňatí teda nie je veda, ale kultivovaný spôsob pýtania sa po tom, čo vlastne chceme a poťažmo kým vôbec sme.