Autor sa kedysi v jednom rozhovore prepovedal, že niektoré svoje pohľady na históriu nikdy nemôže zverejniť, pretože by z toho bol škandál. Niečo z toho však napriek tomu povedal práve v tejto knihe, keď na jej začiatku uvádza svoj náhľad na fenomén kolektívnej zodpovednosti a kolektívnej viny, na norimberský proces a na „futbalový syndróm“ v politike. Niektoré jeho názory sú šokujúce, ale zdá sa, že aj opodstatnené. Okrem iného sa v knihe sa zaoberá tým, že podobne ako predtým mnohí miestni Nemci túžili po legitimácii NSDAP, po roku 1945 túžili po legitimácii KSČ. „Nemci sa správali normálne; pokojne by sa z nadšených nacistov stali nadšenými komunistami, čo je úplne normálna reakcia. Ľudia totiž urobia čokoľvek, aby si zachovali život v prostredí, v ktorom žijú. Dôležitá nie je idea, ale dlhodobé (pre)žitie v určitej kvalite, ktorú nechcú opustiť,“ píše autor v jednej z kapitol tejto pozoruhodnej knihy.