Ludo, portugalská žena menom Ludovica Fernandes, si jedného dňa postaví múr oddeľujúci jej angolský byt od zvyšku domu. Ďalej ale vyzerá zo svojho balkóna, sleduje každodenné udalosti, počúva zvuky, páli knihy, a predovšetkým si príbehy zaznamenáva. Živí sa pestovaním zeleniny a holubmi, ktoré láka do svojho bytu. Zo svojho úkrytu potom tridsať rokov starostlivo pozoruje ako osobnú transformáciu, tak premenu tejto africkej krajiny. Vykoná nás podivuhodným rozprávaním, v ktorom zmysel pre humor slúži ako protilátka k tragickej a drsnej angolskej histórii. V románe Všeobecná teória zabúdania nie je núdza o všemožné náhody - deštruktívne aj magické -, ktoré vytvárajú poetickú koláž určujúcich náhodnosťou. Je to kniha o strachu z druhého, o absurdite rasizmu, o láske a našej schopnosti vykúpenia. Dokážeme niekedy čeliť životu bez strachu? Nie sú naše prepletené osudy spojené už veľmi dlho? Pretrvá ľudská dobrotivosť, ak stojí tvárou v tvár kolosu dejín? Táto kniha, štruktúrovaná do krátkych kapitol, poskytuje potrebný emotívny vhľad každému, kto túži aspoň trochu porozumieť africkému pohľadu na európsky kolonizačný proces.