Radosti a strasti pražského Žižkova v časoch normalizácie Puberťáci Bóža a Ruža bez seba nedajú ani ranu. Martin s nikým nehovorí a je tajomný ako hrad v Karpatoch. Dievčatá sa pošťuchujú a súťažia v trápnosti - myslia si chlapci. Až na to, že by s babami tiež chceli niečo mať. Napríklad Šimona - tá má doma dokonca video! Všetci sú z jednej triedy a pod dohľadom učiteľa Jury sa tak nejako snažia dospieť. V kulisách Žižkova osemdesiatych rokov. Do Prahy sa chodí iba výnimočne - Žižkov je svet sám pre seba, Praha je veľký svet. Estébáci, šľapky a veksláci možno prekračujú hranice oboma smermi, ale deti, kriplové a týrané zvieratá sú doma iba na Žižkove. Simona Bohatá prichádza s novelou, ktorá má výraznú atmosféru. Miestom je periférie, časom normalizačné bezčasie, hlavnými postavami deti. A jazykom živá pražština, reč prejazdov, dvorov a pavlačí. Z fragmentárnej štruktúry rozprávania postupne vystupuje obraz jedného zvláštneho sveta, ktorý dnes už takmer zmizol. Máločo je však tejto novele vzdialenejšie ako nejaká normalizačná nostalgia. Román Všetci sú trápny je ostrá próza z doby, kedy zničiť niekomu život bolo až príliš jednoduché. A sebe zvlášť.