Kniha popisuje vývoj systematického výskumu spoločnosti na území dnešného Česka a Slovenska, s presahom do ďalších krajín stredu Európy. Autori jednotlivých štúdií predstavujú významné etapy tohto výskumu s dôrazom na dianie v rámci sociológie, avšak s vedomím, že sociálny výskum sa často rozvíjal na hraniciach tohto odboru alebo úplne mimo neho. Popisujú, ako boli vykonávané významné výskumy alebo akým spôsobom fungovali výskumné inštitúcie. Tieto procesy sú zasadené do širších súvislostí vývoja odboru.Ako é texty môže čitateľ v knihe nájsť? Kapitola Dušana Janáka "Rozvoj metodológie empirického výskumu v počiatkoch sociológie v strednej Európe" zasadzuje československý (prípadne český a slovenský) vývoj do kontextu vývoja v Poľsku, Maďarsku a Rakúsku. Ďalšia kapitola rovnakého autora predstavuje brnenskú sociologickú školu od jej počiatkov, kedy bola spätá najmä s Inocencom Arnoštom Bláhou, cez obdobie obnovy v šesťdesiatych rokoch až do súčasnosti . českom území. Hlavná časť textu je venovaná popisu troch rôznych empirických štúdií od Eduarda Štorcha, Emanuela Chalupného a Inocencie Arnošta Bláhy zo začiatku 20. storočia. Ďalšia kapitola toho istého autora, nazvaná "Veľké empirické výskumy v českej sociológii a pražská sociologická škola", ukazuje, akým spôsobom prispela táto škola recepcii kvantitatívnych metód výskumu v československej sociológii. Martin Vávra s Markétou Škodovou a Jakubom Zelenkom sa venujú obnove sociológie a najmä sociologického výskumu v šesťdesiatych rokoch a cez analýzu výskumov publikovaných v Sociologickom časopise aj tomu, ako tento výskum, na rozdiel od sociologickej teórie, pretrval vo funkčnej forme aj v období normalizácie. Markéta Škodová a Martin Vávra v nasledujúcej kapitole popisujú výskum verejnej mienky v Československu s jeho dvoma počiatkami (najprv v roku 1946 a potom po prerušení päťdesiatymi rokmi znova v roku 1967) a ďalšou ruptúrou na začiatku normalizácie, kedy prestal byť súčasťou akademického pracoviska a bol prevádzkovaný na pracovisku priamo kontrolovanom Sekretariátom ÚV KSČ. Za významný počin československej sociológie je všeobecne považovaný Machoninom vedený výskum sociálnej stratifikácie. Markéta Škodová v samostatnej kapitole predstavuje inštitucionálne zakotvenie tohto výskumu, jeho metodológiu, témy, ktorým sa venoval, av neposlednom rade aj výskumný tím, ktorý ho pripravil a jeho dáta spracoval . Význam súkromných nadácií pre rozvoj výskumu spoločnosti ukazuje Marek Skovajsa v kapitole „Podpora Rockefellerovej nadácie pre sociálne vedy v medzivojnovom Československu". Jan Balon sa v kapitole "Medzi vedou a reformou: západná teoretická inšpirácia československého výskumu v druhej polovici šesťdesiatych rokov" venuje tomu, ako československí sociológovia v šesťdesiatych rokoch diskutovali o možnostiach využitia "západných" sociologických teórií v situácii, keď jedinou oficiálnou zastrešujúcou marxizmus- leninizmus. V knihe sú aj dve rozsiahle kapitoly venované výskumu na území Slovenska. Miroslav Tížik svoju kapitolu venuje kvantitatívnym dotazníkovým výskumom, najmä oblasti výskumov verejnej mienky. ?udovít Turčan sa v kapitole "K empirickým výskumom v dejinách slovenskej sociológie" zameriava systematicky na vývoj slovenskej empirickej sociológie od jej počiatkov v 19. storočí cez sociografické výskumy obcí až k výskumom vykonávaným v druhej polovici minulého storočia s pomocou "štandardných" sociálnych metód .