Vzbura proti modernému svetu je jedným z zabúdaných, ale aj veľmi kontroverzných literárnych míľnikov 20. storočia. Rozvádza zdrvujúcu kritiku moderného Západu, založeného na konzume a sekularizme, masovej konformite a priemernosti, ktorá stavia do kontrastu s aristokratickým heroizmom a náboženským rozjímaním. Ideál spoločnosti vidí v nadčasovej Tradícii duchovných prúdov predmoderného sveta, kedy božské a numinózne ešte bolo súčasťou ľudského života.

Autorom Vzbury je taliansky barón Julius Evola (1898-1974). Krátko a intenzívne koketoval s dadaizmom a filozofickým idealizmom, aby sa následne obrátil na štúdium hermetizmu a ezoterizmu. Po oboznámení sa s dielom Reného Guénona prijal hlavné idey jeho integrálneho tradicionalizmu.
Vstúpil do polemík s fašistickým režimom, dúfajúc, že sa mu ho podarí nakloniť svojej vízii. Po vojne bol obvinení z obhajoby fašizmu zbavený a do konca života sa tešil povesti vedúceho literáta na poli duchovnej vedy.
Evola v tomto svojom opus magnum prekonáva dobový historicizmus a tvrdí, že prostredníctvom profánneho Západu dochádza k pádu ľudstva z bytostí „stvorených na obraz Boží“ na bezduchých robotov. Vo svojom monumentálnom veľdiele Vzbura proti modernému svetu predstavuje svoju víziu metafyziky dejín.