Čo znamená nespracovaná vina pre politickú kultúru demokratickej spoločnosti? Túto otázku si nemecká spoločnosť dvadsiateho storočia musela položiť hneď dvakrát - po roku 1945 a po roku 1989. Politologička Gesine Schwanová, ktorá riadi Európsku univerzitu Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a tento rok kandiduje na úrad spolkového prezidenta, polemizuje vo svojej práci na hlboko ľudskú tému s naivnou a falošnou predstavou, že nespracovaná vina sa časom - akosi biologicky - "vyrieši" sama. Človek, ktorý si nedokáže priznať a zhodnotiť vlastný podiel na nesprávnych činoch, neškodí – a to dlhodobo – len sám sebe a svojmu bezprostrednému okoliu (rodina, deti), ale nakoniec aj celej spoločnosti a politickej klíme. Zamlčovaná vina totiž otriasa sebavedomím, dôverou človeka v seba aj v druhej av rovine spoločenskej rozhodne ohrozuje stabilitu demokratického zriadenia. Schwanová sa vo svojom výklade opiera nielen o skúsenosti veľkých náboženstiev, ale vychádza aj z radu diel najrôznejších európskych mysliteľov (Immanuela Kanta, Paula Ricoeura, Karla Jaspersa, Sigmunda Freuda a ďalších) a pracuje s bohatým historickým materiálom. Hoci jej za základný prameň slúži obdobie nemeckej tretej ríše, zvolená téma úzko súvisí s akoukoľvek totalitnou spoločnosťou, respektíve s akýmkoľvek prechodom od totality k demokracii. Kniha zaoberajúca sa v historickom kontexte otázkou viny či previnenia a jej významom pre kultúru demokratickej krajiny je teda navýsosť aktuálna aj pre súčasnú českú spoločnosť.